Príbeh jedného chlapca
Uprostred malej kúpeľničky, bielo vykachličkovanej sedí na zemi asi sedemnásť až osemnásť ročný chalan. Počúva zvuk vody valiacej sa do prázdnej vane a popri tom, píše na kolene. Vždy rád písal a svoje výtvory dával na svoju internetovú stránku, kde si ich zvyklo pár ľudí prečítať. No teraz, teraz píše niečo, čo si neprečíta iba zopár ľudí. Rozhodol sa napísať niečo, aby si ľudia uvedomili, že strach je zbytočný, že nemá zmysel báť sa niečoho, čomu sa aj tak nevyhneme. Bude to veľké. Nie každý ho pochopí, ale na to si už zvykol, vždy bol trochu iný.Ruku má pevnú, píše istým, no zle čitateľným písmom a len občas niečo preškrtne. Miestami preruší tok myšlienok, no iba na chvíľku, aby si uvolinil ruku, ktorá ho bolí. Niet sa čo čudovať. Je presilená z neprestávajúceho zaznamenávania jeho, možno aj trochu zvrátených myšlienok.
Vaňa je už napustená a dvíha sa z nej para, ktorá sľubuje vriaci kúpeľ uprostred teplého, letného poobedia. Bez okolkov sa vyzuje a oblečený sa ponorí do vane, no ešte pred tým sa ešte raz ubezpečí, že dvere sú naozaj zamknuté. Na chvíľku mu tvárou preletí sotva badateľný úsmev pri pomyslení na výraz svojho poručíka keď večer príde domov a bude si chcieť dať sprchu. Znova si prečíta prvé dve stránky, ktoré už zapísal. a sem-tam na nich niečo opraví. Na tvári má zvláštny, akoby trochu vyšinutý výraz miešajúci sa s akýmsi zvráteným zadostiučinením. Za ten čas, čo čítal svoju poslednú úvahu, si jeho telo privyklo na teplotu vody a koža badateľne zmäkla.
Len na toto čakal. Zobral do ruky kuchynský nôž a rýchlo si prerezal kožu, tkanivo a žily na jednej a potom aj druhej ruke. Bolelo to, ale bol odhodlaný. Musel sa zabiť práve takto, bola to totiž jediná smrť, pri ktorej mohol písať, zatiaľ čo upadal do bezvedomia. Vlastne, možno ho iba zaujalo ako dramaticky to pôsobí. Kto vie. Obetoval svoj život, ale vedel prečo to robí. Nie preto, že o niekoho prišiel, ani preto, lebo mu niekto niečo urobil, alebo mu jednoducho niečo nevyšlo. Nie. Nerobil to preto. Robil to, lebo veril, že urobí niečo, čo svet už dávno potrebuje a on už nemal čo stratiť. Už dávno nad tým rozmýšľal a rozhodol sa. Nemal veľa dôvodov na život, ale ani na smrť. Jeho život bol jednoducho nudný, bez hocijakého rozptýlenia. Nechcel zomrieť, ale chcel prebrať ľudí k životu. O pár hodín vošiel do bytu chlapcov poručík a volal na neho. Bolo mu zvláštne, že sa neozýva, keďže nikdy nechodil von. Chytil sa poslednej možnosti a išiel do kúpeľne. Dvere boli zamknuté. Klopal, vola, kričal a trieskal do dverí, no už mu nemal kto otvoriť. Voda vychladla a už dávno sa z nej nedvíhala príjemná, teplá para. Muž iba nemo stál uprostred kúskov lacných dverí z kúpeľne a pozeral na bezduché telo svojho zverenca, ktorý ležal vo vani studenej, krvou sfarbenej vody, ktorá nechala stopy aj na jeho oblečení. V ruke, ktorá visela von z vane držal pero a pod ňou, boli papiere pokvapkané krvou. Písal na ne až do poslednej chvíle. Iba smrť mu vedela vybrať z rúk papiere, kvôli ktorým bol ochotný zomrieť vlastnou rukou. No ten divý, odhodlaný pohľad, mu ani ona nedokázala zobrať.
Komentáre
Prehľad komentárov
Ahoj Mirko!!!U mě na blogu začala súťaž o naj celebritu,tak sháněj hlasy!!!Papapa
Sháněj hlasy
(Verísek, 1. 2. 2008 11:01)