Ema, jej dovolenka a prvá láska
19. 4. 2008
,,Ema pohni si! ,, zakričala na ňu mama, ,,nestihneme lietadlo! ,,
O chvíľku na to sa už Ema terigala so svojej izby a v ruke niesla svoju nie veľmi veľkú cestovnú tašku.
,,Máš svoj pas?Občiansky?Preukaz poistenca?? ,, začala mama hneď ako su zbadala ,,nič si si nezabudla?Máš všetko?? ,,
,,Mami neboj mám všetko. ,, V dome zavládlo ticho.Ema sa odrazu spýtala s trošku zvýšeným hlasom keďže mama medzi tým odbehla po ďalšiu tašku: ,,Mamiii?A kde je vlastne oco s Danom?Nikde ich tu nevidím. ,,
,,Hm...otec išiel ešte zmeniť peniaze, veď vieš aký je čakal na poseldnú chvíľu či sa náhodou nezlepší kurz a Dano sa šiel rozlúčiť s Lenkou.O chvíľu sú obaja naspäť. ,, Mama to ani nestihla dopovedať a otec už zatrúbil, čo znamenalo že o chvíľu vyrážajú na letisko, na svoju dovolenku.
Ema s Danom ešte rýchlo skontrolovali a zamkli dom, zatiaľ čo ich rodičia nakladali batožinu do auta.
O dve hodiny už sedeli v lietadle.Keďže im poplietli miestenky nesedeli pokope.Dano a Ema sedeli vzadu a ich rodičia približne o 5 radov pred nimi.
Ema si ho už vtedy všimla.Čieren vlasy, ktoré mu na jednej strane jemne padali cez oko.A oči mal tak nádherne modré.
,,Heeej..Ema!Počuješ ma? Prerušil ju Dano s myšlienok o ňom ,,kam sa tak zasnene pozeráš? ,,
Ema pomaly otočila hlavu k Danovi a cítila ako očervenela: ,,Ehm...prepáč.,,
,,Aháá, no nie je až taký hrozný.Hodili by ste sa k sebe,,Dano sa na ňu šibalsky usmial.
,,Čo??!Kto??,,
,,No predsa ten chlapec s čiernymi vlasmi čo sa na neho tak zasnene pozeráš.A ešte, prosím ťa zavri úst alebo ti do nich vletí mucha!,, dopovedal Dano so smiechom, potom si nasadil slúchadká, pustil hudbu a prestal si Emu všímať.
Ema sa trošku zahanbila, a dúfala že si to ten chlapec nevšimol.O pár minút sa započúvala do hudby aj ona.
O 3 hodiny už vystupovali z lietadla.Potom ešte ďalšiu pol hodinu čakali na batožinu.
Ema sa veľmi potešila, keď ten chlapec čo sa jej tak zapáčil už v lietadle nastúpil do toho istého autobusy ako oni.
Len čo ho zbadal aj Dano, nahol sa k Eme a so stíšeným hlasom jej povedal: ,,Setrička ty máš ale šťastie, pozri sa kto nastúpil.,,
Autobus zastal pred hotelom Flóra.Tam na Emine veľké sklamanie vystúpil aj ten chlapec.
,, Nič sa neboj Ema my vystupujeme pri hotely ktorý je neďaleko tohto ,,s úsmevom jej povedal Dano len čo zbadal ako zosmutnela.
,,Naozaj?Takže bude možné že ho uvidím?,,
,,Áno, náš hotel je len s druhej strany.Tak ak sa ti bude chcieť, čo verím že sa ti bude, môžeme sa ráno prejsť po tamtých plážach,,
,,Dano ty si super“Naozaj by si to pre mňa urobil?Budeš chodiť so mnou?,,
,,No veď čo už s tebou,, ukončil debatu Dano, pretože už museli vystupovať.
Len čo sa ubytovali, šla Ema s Danom na prechádzku po okolí.
,,Dano?,, začala pomaly Ema
,,No??,,
,,Ja len, si ten najúžasnejší brat na celom svete!,,
,,Ďakujem.,, usmial sa na ňu ,,a ty si zasa najúžasnejšia sestra“,,
Ema a Dano spolu výborne vychádzali.Vždy si pomáhali.Keď boli menší, vyvádzali veľa hlúpostí, tak ako každé deti.
Asi po hodinovej prechádzke sa vrátili na hotel.Bolo 9 hodín večer.Dano a Ema sa rozhodli že si ľahnú, ale zaspali až nadránom, lebo sa celú noc rozprávali.
Ráno o pol ôsmej vstávali na ranajky.
,,Bože to kto vymyslel vstávať na raňajky tak skoro?A ešte k tomu na dovolenke?,, zahundrala Ema len čo ju Dano duril, on už oblečený s postele.
,, To ja teda neviem, ale už vstávaj.Či nechceš vidieť toho chlapca z liatadla?,,
Dano to ani nestihol dopovedať a Ema už stála na nohách a bežala sa obliecť do kúpeľne.Keď to uvidel, rozosmial sa.
O pol hodinku už vchádzali aj spolu s rodičmi do jedálne.Nabrali si na taniere jedlo a sadli si k stolu.Ema sa veľmi potešila, keď zistila že majú spoločnú jedáleň s hotelom Flóra, kde je ubytovaný ten chlapec.
Neskôr vošiel aj ten chlapec.Len čo ho Ema zbadal zabudla jesť a Dano ju len kopol pod stolom aby si to ich rodičia nevšimli.
,,Idete s nami na pláž?,, opýtal sa Dano rodičov
,,Teraz nie, my pôjdeme neskôr ale vy kľudne choďte.A na ktorú pláž vlastne idete?,,
,,My až tam na druhú stranu,,
,,Tak dobre, stretneme sa o 3 poobede.A potom pôjdeme do mesta na zmrzlinu.Dobre?
,,Jasne oci.Tak ahoj o tretej.Majte sa,,
Cesta na pláž im dvom tvrvala približne 15 minút.Rozprestreli si deku a ľahli si na ňu.V tom Ema pocítila že na ňu prestalo svietiť slnko.Myslela si že to jej Dano robí napriek tak len zamrmlala:
,,Pre boha Dano..nezacláňaj mi.Chcem sa opaľovať.
,,Čo ti šibe?veď ležím vedľa teba.,, odpovedal jej Dano.
Ema pomaly otvorila oči.To čo uvidela ju zaskočilo.Uvidela jeho.
,,Ahoj,, povedal on pokojne.
,,A...ahoj,, odpovedala mu Ema s rožiarenými očami.
,,Zabudol som si okuliare..idem si po ne do izby.,, prerušil ich Dano, aby mohli ostať sami.
Rodičia zatiaľ ležali na izbe.Mame bolo zle.
,,Len lež.Donesiem ti čaj?Minerálku?,, opýtal sa jej otec, ktorý ležal vedľa nej na posteli.
,,Prosím len minerálku.A v taške mam tabletky na bolesť hlavy, dones mi prosím aj tie.,,
Oco si vydýchol keď mame prestalo byť zle.Bolo to iba zo zmeny pocasia a vlhkosti vzduchu.
Ema sa na pláži rozprávala s Tomášom.Dohodli sa. Že sa na ďalší deň znova stretnú na tej pláži čo aj dnes.Keď sa o hodinu vrátil Dano, Ema ich predstavila.Potom Tomáš odišiel.
O tretej sa všetci zišli pred hotelom tak ako sa dohodli po raňajkách.Kráčali po chodníku, ktorý viedol akolo mora.
Keď prišli do mesta, poobzerali si stánky so suvenírmy a potom si zašli na zmrzlinu.V cukrárni sedeli dobrú hodinu a pol.
Domov sa vracali už keď zapadalo slnko.More príjemne šumelo a tak krásne voňalo.Hviezdy pekne žiarili na oblohe.
Na druhý deň po raňajkách opäť Dano a Ema odišli na tú pláž.Ema porozprávala Danovi o tom, že sa tam majú stretnúť.Ema sa ho pýtala na Lenku:
,,Ty kedy vlastne zavoláš Lenke?,,
,,Neviem možno dnes, alebo až zajtra.Ja som s ňou včera volal.Veď preto mi tá cesta po okuliare trvala hodinu.,,
,,Vlastne ďakujem, že si nás tam nechal.,,Ema sa na neho usmiala.
,,Nemáš začo, aspon som sa prešiel po celom areály,,
,,To si sa tú hodinu prechádzal?a prečo si nešiel do hotela?,,
,,Vieš..kľúče osm nechal v tvojej taške,, Ako to dopovedal, obidvaja sa rozosmiali.
Tomáš čakal na pláži a obzeral sa či ju náhodou neuvidí ležať na deke.V tom ju zbadal ako prichádza spolu s Danom.S jej hnedými vlasmy sa jemne hral vietor.Oblečené mala čirno-biele letné šaty.
-Ach...vyzerá nádherne.-pomyslel si Tomáš len čo ju zbadal.
,,Ahoj Ema!Som rád že si prišla.,, povedal jej Tomáš len čo prišli k nemu.
,,Ahoj,, odzdravila a pozrela sa na neho ,,kde si zložíme veci?,,
,,Môžeme tam pod tú palmu,, zamiešal sa do debaty Dano ,,alebo kde chcete..ja idem tam,,
,,Dobre,, odvetili mu zborovo Tomáš a Ema, na čo sa potom všetci traja zasmiali.
Po hodine neustáleho rozprávania sa šli okúpať.Bláznili sa v mori dobrú hodinu.Špliechali sa, potápali, smiali sa.Keď ich ľudia zbadali, na tvárach sa im zjavil úsmev.
,,Ema , musíme ísť,, povedal Dano ,, rodičia budu nervózny kde sme tak dlho,,
,,A koľko je hodín? ,, opýtala sa Ema.
,,Už sú 3.Preto musíme ísť.,,
Dano pobalil veci a išiel preč.Emu aj Tomáša nechal samích, za čo mu Ema bola vďačná.
,,Škoda že už musíš ísť,, prerušil ich mlčanie Tomáš.
,,No áno,, Ema zdvihla hlavu, pozrela na neho ,, je mi s tebou dobre,,
,,Aj mne s tebou, ale už bež Dano už určite čaká nervózny kde si tak dlho,,
,,Dobre, tak ahoj,,
Po chíli na ňu Tomáš zakričal: ,, Ema počkaj,, Ema zastala a on ju dobehol a začal: ,, Ja...Ja len či by sme sa nemohli dnes stretnúť..osamote len my dvaja,,
,,Áno, budem rada,, celá šťastná mu odpovedala ,, a kedy?a kde?,,
,,O siedmej, tam v tom parku dobre?Budem ťa tam čakať na tamtej lavočke vedľa fontány,,
,,Dobre budem tam,, odvetila a dala mu pusu na líce a skôr než stihol niečo povedať sa otočila a utekala za Danom, ktorý ju už netrpezlivo čakal.
,,No konečne.Vám to ale trvalo.,, zasmial sa Dano len čo ho dobehla.
,,Dnes večer idem von s Tomášom, sama,, povedala mu hneď Ema.
,,Dobre a čo povieš rodičom?,,
,,Pravdu, že idem von s chlapcom..Pochybujem že budú mať niečo proti tomu,,
,,No..aj ja si myslím,,
Po obede boli spolu zo svojimi rodičmi na izbe a hrali karty, rozprávali sa.Ema im povedala o Tomášovi.Oni ju pochopili a nemali nič proti tomu aby sa stretli.Preto Ema o 18:50 odišila, a vybrala sa do parku.
Keď tam prišla, Tomáš ju už čakal.Oči sa mu rozžiarili tak isto ako jej keď uvidela jeho.Šiel jej oproti.Na privítanie si dali pusu a sadli si na lavičku.
,,Povedala som o tebe našim,, povedala mu Ema.
,,Naozaj a čo ti povedali?,,
,,Nič také,,usmiala sa na neho ,,odkiaľ vlastne si?
,, Noo...z Prešova a ty?,,
Eme sa rožiarili oči keď počula názov toho mesta ,,ja tiež,, odpovedala celá šťastná,,
,,To..to je super!,,Tomáš tomu nemohol uveriť.
Ich pohľady sa stretli, Tomáš jej chytil ruku a pritiahol si ju k sebe, objal ju a začal ju bozkávať.Ema sa nebránila, teraz bola neskutočne šťastná.
,,Tomáš, ja som taká rada že som ťa stretla.Je mi s tebou dobre,,
,,Aj mne s tebou, a bude to dobré lebo sa môžeme stretávať aj keď sa skončí naša dovolenka. Usmial sa na ňu a znova sa pobozkali.
,,Poďme sa niekde prejsť,,
,,Dobre,, odvetil jej Tomáš, chytil ju za ruku a spolu vykročili, ruka v ruke.
Bolo im spolu dobre, prechádzali sa po plážach, tešili sa, že môžu byť spolu .O desiatej bol ju bol Tomáš odprevadiť.Na rozlúčkus a pobozkali a objali sa.
Takto to šlo celý ďalší týždeň.Raz po obede, jej rodičia povedali nech ho privedie, že ho chcú spoznať.Keď to povedala Tomášovi, súhlasil.
Prišiel den keď mal prísť Tomáš k nim na hotel, aby ho mohla predstaviť rodičom, ktorý sa už tešili kedy ho konečne spoznajú.
S Emou sa stretli o pietej pred hotelom.Šli sa trošku prejsť a potom na hotel za rodičmi, ktorý ich už čakali.
,,Dobrý deň,, povedal Tomáš bez náznaku nervozity v hlase.
,,Ahoj, tak ty si ten Tomáš čo nám o ňom Ema stále rozpráva?,, povedal mu jej otec a Ema sa začervenala.
,,Ona vám o mne rozpráva?,, začudoval sa Tomáš
,,Neboj, iba v dobrom,, zaplietla sa do rozhovoru jej mama
,,Uf...tak to som rád,,
Tomáš sa jej rodičom páčil.Bol úprimný a ani to ako sa oblieka im nevadilo, lebo niečo také podobné nosila aj Ema.A bol len o dva roky starší ako Ema a to im tiež neprekážalo.Rozprávali sa vyše dvoch hodín, potom Ema a Tomáš išli vonku,Rodičia sa o ňu už tak nebáli lebo vedela že je s ním.Dokonca mohla byť s ním vonku až do pol dvanástej.
Na druhý deň šiel zasa Tomáš predstaviť Emu svojim rodičom.Prebehlo to hladko.Ema nebola ani veľmi nervózna.Aj u jeho rodičov boli približne dve hodiny.Ako aj včera, tak aj dnes šli vonku.Ale neboli veľmi dlho, pretože sa museli baliť keďže zajttra sa im končila dovolenka a oni sa vracali na Slovensko.
Ráno sa šli naraňajkovať a potom naspäť na hotel, lebo museli uvoľniť izby.O desiatej opustili hotel.O hodinu sedeli na letisku,Lietadlo malo meškanie.Povedali im že budú musieť pokať najmenej hodinu.
Ema s Tomášom si krátili čas prechádzaním sa po letisku.Čas im bežal rýchlo keď boli spolu.Neskôr sa k nim pripojil Dano, ktorý telefonoval Lenke, svojej priatelke, že len čo príde domov, zavolá jej a pôjdu spolu von.Povedal jej aj o tom, že si Ema našla lásku a Lenka navrhla či by si niekedy nemohli vyraziť von všetci štyria spolu.Dano súhlasil, ale prvý deň čo budú po dlhom čase zasa spolu chcel byť s Lenkou sám.
Ema sa posledný krát pozrela s okna lietadla na tú krásnu zem, ktorá sa od nej vzďaľovala až ju nakoniec cez oblaky nevidela.
Na letisku ich čakala starká a dedo.Boli šťastný že sa znova vidia.
Ema sa rozlúčila s Tomášom a dohodla sa s ním že si večer vyrazia vonku.
Keď prišla domov, vybalila si veci.Boli štyri hodiny po obede.S Tomášom sa mala stretnúť až o siedmej, tak sa rozhodla že si trošku pospí, lebo bola strašne unavená z letu.
Zobudila sa o pol siedmej.Rodičia sedeli v obývačke.Mama pozerala televízor a otec podriemkaval v kresle.Dano nebol doma, on už o štvrtej odišiel za Lenkou.Ema si zobrala jeden keks, čo bol položený na stolíku pred gaučom, a išla sa obliecť na stretnuie s Tomášom.
Prechádzali sa po meste.Bola krásna letná noc.Keď sa lúčili pred jej domom, hviezdy krásne svietili na jasnej oblohe.Tomáš si ju tuho privinul a vtisol jej na pery vášnivý bozk.Ema už musela ísť dnu, preto sa už pobral domov.
Keď ležala v posteli, myslela na neho, spomenula si keď ho prvý raz uvidela, keď sa prvý raz pobozkali a tak, s myšlienkami na neho zaspala.
KONEC:)
andika.blog.cz
(andika.blok.cz, 22. 4. 2008 16:20)